Cesta k oslobodeniu
Životná rola "obete" alebo život vo vlastných rukách
Možno poznáte ten pocit, keď vnímate život ako inkvizíciu, ktorá od vás vyžaduje neustále presadzovanie sa, neustály výkon. Ten pocit vyčerpanosti, zúfalstva, beznádeje. Ten pocit všednej dennodennej rutiny - pocit začarovaného kruhu.
Veľa z nás mlčí o túžbach, o starostiach v mylnej predstave, že žiadne riešenie neexistuje. Alebo máme strach z odmietnutia, opovrhnutia, nepochopenia. A tak radšej mlčíme a cítime sa zavalení tonami balvanov.
Hovorme o svojich konfliktoch, či už pracovných, alebo partnerských s ľuďmi, ktorých sa to týka. Daná situácia naberie inú energetickú frekvenciu. Dostáva sa do vonkajšieho sveta, prestáva sa v nás akumulovať. Má priestor na liečivý proces a dostáva štruktúru. Je to prvý malý krôčik a neskôr viditeľná cesta, akým smerom sa vydať.
Na začiatok našej spoločnej cesty v tomto roku sa s vami podelím o múdru myšlienku indického kazateľa a liečiteľa. Tento citát vo mne intenzívne zarezonoval. Hneď sa mi vybavila moja vlastná skúsenosť, o ktorú sa chcem s vami podeliť.
"Ak si človek vie vytvoriť depresiu, dokáže ju rovnako i zvrátiť na ZDRAVIE."
Sadhguru
Od detstva som trpela depresiami a čím som bola staršia, tým sa moje depresie liečili čoraz ťažšie.
Neskôr prerástli do panických stavov. Mala som pocit, že umieram. I keď mi rozum hovoril, že nie, bola som si istá, že ďalšie nadýchnutie nezvládnem.
Začiatkom roka 2015 nastal zvrat. Môj uhol pohľadu sa zmenil. Po siedmich rokoch intenzívnej psychoterapie mi priradili opäť novú psychoterapeutku. Už prvé sedenia u nej boli pre mňa prvým krokom vpred. Jej múdre slová v mojom vnútri znejú ešte dnes: "Pokúste sa ku svojim depresiám a panikám pristupovať s láskou a prijať ich za svojich pomocníkov. Iste jestvuje dôvod, prečo sú prítomné vo vašom vedomí. Navrhujem experiment. Nasledujúcich pár dní robte všetko, čo vám robí radosť. A potom sa pozrieme na to, či nastali drobné zmeny."
Moje vnútro si žiadalo pobyt vo wellness, byť sama so sebou. Lenže som mala strach: "Čo si tam sama počnem? To nezvládnem!"
Stálo to za ten experiment!
Prežila som prvýkrát chvíle sama so sebou. Začala som sa spoznávať - toľko krásnych impulzov som prijímala do seba. Možnosť, ako na sebe pracovať, je ten najväčší dar, ktorý si sami sebe môžeme dať. Cítila som intenzívne prepojenie tela, srdca a duše. S pokorou som im začala načúvať. Prežila som krásne dni so zameraním na zdravie a pozitívne myslenie. Bol to pre mňa zázrak, ktorý ostane navždy v mojej mysli.
Moje dlhoročné osobné skúsenosti však tiež zohrali významnú rolu na mojej ceste k oslobodeniu. Tento liečivý proces si vo všeobecnosti vyžaduje neustálu pravidelnú psychohygienu a disciplínu.
Každý z nás má veľkolepú vnútornú silu. Od každého z nás záleží, ako s ňou naloží.
Hmm... ale ako začať?
SKÚSME SAMI OD SEBA!!!
Prestaňme sa porovnávať s ostatnými!
Preskúmajme skôr, čo je pre nás samých najlepšie.
Ponúkam tieto kroky:
- Začať sa milovať, takého, aký som. Áno, aj s nedostatkami!
- Koncentrovať sa na svoje kvality a talent.
- Uvedomiť si silné stránky svojho BYTIA a otvoriť cestu k svojmu POTENCIÁLU.
- Hovoriť konkrétne, byť priamy (žiadne abstrakcie), a tým podporiť svoju vnútornú silu.
To je prvý malý krok.
Vyžaduje si to byť k sebe trpezlivý, pozorný a láskavý. Dopriať si čas pre seba i svoju "transcendenciu".
Svoje nasadenie môžeme nastaviť na voľbu:
Buď si vyberieme rolu "obete", alebo zoberieme život do svojich rúk.
Prebúrame BARIKÁDY / STARÝ PROGRAM & otvoríme NOVÉ BRÁNY do našich ďalších multidimenzionálnych možností.
Pre mňa to znamená vystúpiť zo svojej komfortnej zóny. Celých pätnásť rokov som pracovala ako zdravotná sestra, svoju prácu som mala rada. Človek sa však potrebuje rozvíjať a posúvať vpred. Vedela som to, no boli tu však moji verní známi - strach a obavy. Ochotní poukázať na zrejmé: "Začínať niečo iné? Teraz? Prečo? Toto tu poznáš! Máš istotu!"
Kým ja som sa nechala učičíkať, moje telo nie. Dávalo mi patričné facky, aby som začala počúvať. Migrény na dennom poriadku. Zažívala som obdobia, keď ma nepočúvali končatiny, žalúdok ma zoznámil s potravinami, ktoré sa rozhodol netolerovať, a boli dni, keď si moja chrbtica skrátka vzala dovolenku.
Telo vyhralo!
Spýtala som sa sama seba: "Monika, čo chceš v živote robiť? Odpoveď prišla vzápätí: "Vydaj sa cestou svojho srdca!"
Nemalo zmysel vrátiť sa späť do zdravotníctva. Začiatkom roka 2019 som začala študovať arteterapiu. Je to úžasné prepojenie abstraktného umenia a psychológie. Dvoch vecí, ktoré sú mojou súčasťou dlhé roky.
Je to náročná cesta, po ktorej som sa vydala. Štúdium si vyžaduje odvahu a neustálu konfrontáciu so svojou minulosťou a so svojimi démonmi, rozhovory o vlastných emóciách, prezentovať sa pred publikom, a to v nemčine. Bola som si istá, že prvý ročník bude i mojím posledným.
Môj strach mal nado mnou veľkú moc: "Zlyháš!"
Viete, ako na to reagovali moji lektori?
Povedali niečo, čo mi dodalo odvahu nakopnúť toho neprajníka s veľkým S: "Neber zlyhanie ako prehru, ale ako veľkú šancu posunúť sa ďalej. Každý pád je cestou k cieľu."
Držím sa ich rady. Moje pasívne štúdium sa stalo aktívnym tréningom. Nazývam ho "opustenie starého programu". Cítim, že barikády sa rozpadávajú. Pokúšam sa prekračovať svoje hranice každý deň malými krôčikmi.
Som slobodnejšia, spokojnejšia. Som fénix, čo povstal z popola.
Na mojej ceste mi pomáhajú moji blízki, ktorí ma podporujú a dávajú mi silu kráčať ďalej. Milujú ma práve takú, aká som, nie napriek tomu. Je to jeden z najväčších darov.
Za vedomosti vďačím svojim lektorom a za možnosť sa s vami podeliť zase Sime. Osôbke, ktorá slovné spojenie - nedá sa! - berie ako výzvu dokázať opak.
A aj preto píšem tieto riadky. Ponúkam vám pomocnú ruku, či už cez sériu článkov na tomto blogu, alebo vo forme pripravovaných workshopov pre tých odvážnejších.
Čo vy nato? Stojí váš život, vaše telo, vaša duša za tú odvahu vydať sa tiež na túto cestu?
Prajem Vám všetko najlepšie na ceste k sebe a k svojmu srdiečku.
:-)
Monika H.
Drahí moji! Dovoľme si rozprávať sa o svojich plánoch, bolestiach, otvorme sa svetu s ľuďmi, o ktorých vieme, že sú kompetentní, ktorým dôverujeme.
študentka arteterapie