Výraz v ruštine, ktorý pozná hádam každý.

Ruština, taký rozšírený, niektorými ľuďmi zatracovaný, no v poslednom období veľmi populárny jazyk.

V jeden večer som sa rozprávala so známymi o aktivitách, ktoré robíme vo svojom voľnom čase. Priznala som, že navštevujem kurzy ruského jazyka.

Zrazu jeden z nich podotkol: "Bože už aj ty si sa dala na ruštinu? Neviem, čo všetci na nej vidia."

Iba som sa pousmiala a povedala áno.

Jeho poznamenanie ma však prinútilo zamyslieť sa, prečo je ten jazyk znovu taký veľmi populárny. Neviem, či je to iba tým, že sa všetko postupne vracia, tak ako móda, tak aj jazyky, alebo je to silnejším vplyvom Ruska vo svete. Musím však konštatovať, že ruštinu ozaj počuť skoro v každej krajine.

Po rokoch som sa s ruštinou stretla v Írsku, kam som prišla na leto za sestrou a pracovala tam celé tri mesiace a popritom si zlepšovala svoju angličtinu. Po rusky sa moja sestra rozprávala s kolegyňou z Litvy a bola som prekvapená, že som im skoro všetko rozumela.

Všetci naokolo však nechápali a pýtali sa, ako si môžeme navzájom rozumieť, keď každá pochádzame z inej krajiny a hovoríme inou rečou :-).

Vtedy som sa iba pousmiala a povedala, hovoria po rusky a ruština je veľmi podobná slovenčine. Vtedy mi znovu napadlo, žeby som sa ju chcela naučiť. Keď som však zbadala azbuku, nebola som si istá, či sa tie chrobáčiky niekedy dokážem naučiť. S odstupom času musím priznať, že to vôbec nebolo také náročné, ako som si najprv myslela. Azbuku som sa naučila celkom rýchlo.

Začala som navštevovať kurz ruštiny v jazykovej škole Volis Academy v Bratislave. Učila nás mladá lektorka, pochádzajúca z Bieloruska, ktorá v našej krajine študovala angličtinu a slovenčinu. Bola veľmi milá a vedela upútať našu pozornosť. Slovnú zásobu a gramatiku na jednotlivé témy sme sa učili z rôznych materiálov a rozprávala nám, čo sa používa a skôr už nepoužíva v hovorovej ruštine. Po skončení kurzu však nezostalo dostatok študentov na otvorenie ďalšieho kurzu, a tak som sa začala obzerať po novej škole, ktorá by otvorila kurz. Kamarátka mi odporučila Slovenský inštitút vzdelávania, v ktorom chodila na kurz anglického jazyka a učili sa tam aj iné cudzie jazyky. Po preštudovaní ich stránky som sa teda prihlásila na ruský jazyk a absolvovala jeden kurz, avšak ďalší kurz som nemohla absolvovať, a tak som štúdium na určitý čas prerušila.

Bolo však zaujímavé pozorovať, ako ma ruština "sprevádza" na každom kroku. Musela som sa pousmiať, keď som sa na výlete v Barcelone rozprávala s domácou, ktorá nám prenajímala apartmán, po rusky, keďže ona vedela iba po španielsky alebo rusky, po anglicky alebo nemecky nevedela ani slovko :-). Nakoľko moja španielčina bola v tom čase už obmedzená na úplné základy, snažila som sa s ňou dohovoriť po rusky. Bola som prekvapená, že aj po dlhšom čase som jej všetko rozumela a nemala som žiadne problémy. Potešila som sa a začala som rozmýšľať o tom, že by som sa k štúdiu ruštiny opäť vrátila. Avšak ako to občas býva, popri všetkých povinnostiach mi to úplne vyfučalo z hlavy.

Kamarátka poznamenala, že sa jej veľmi páči ruština a chcela by jej rozumieť. Na to som jej povedala, že som sa učila ruštinu a celkom dobre bolo rozumieť tej pani, ktorá telefonovala pred nami.

Ona sa ma spýtala: "Ty si jej rozumela?"

"Jasné," odpovedala som a rozpovedala som jej, o čom hovorila pani svojej mame do telefónu. Ostala prekvapená a povedala, že je to super poznať tento jazyk. Musím priznať, že toto zistenie, že aj po takom dlhom čase stále bez problémov rozumiem a po rozhovore so šéfom, ktorý ma v rozhodnutí pokračovať v štúdiu ruštiny podporil, som sa rozhodla pokračovať v štúdiu.