Pohladenie na ženskej duši s veľkým okruhom Viedne

"Ahoj, čo tak radšej pocestovať do Viedne?", znel návrh na prvú slnečnú sobotu.

Očká mi zaiskrili. Pamiatky, múzeá, Mozartove guličky a dobrá káva.

"Len či si tam aj on naozaj praje ísť? Nechce mi len urobiť radosť a on to tam nejako prežije?" preletelo mi mysľou - typické pre mňa.

Po pár nerozhodných správach zaznelo slovo chlapa: "Dobre, tak pôjdeme do Viedne."

Viedeň je vzdialená okolo 55 km od hranice s Českom a Maďarskom a len 40 km od hranice so Slovenskom. Nachádza sa na úbočí Viedenského lesa, pod miestom, kde Dunaj preteká Korneuburgskou bránou a vstupuje do Viedenskej panvy.

Ak má mať výlet úspech, musí byť jasne stanovený plán a deväťhodinová prechádzka mestom sa môže začať.

Zámok Belveder je barokový palácový komplex, ktorý dal postaviť princ Eugen Savojský a roku 1697 k nemu vytvoril veľký park. V ňom by sme sa obaja pokojne potulovali i celý deň. Ale aj za dvadsať minút sa z tej atmosféry na nás niečo nalepilo. Veď je potrebné dodržiavať plán, aby sme stihli všetko.

Námestie svoj názov získalo po Karlovi Filipovi kniežati Schwarzenbergovi. Má architektonicky symetrický tvar. Architekt Alfréd Arribas v rámci rekonštrukcie (projekt "Vienna Limelight") vytvoril zo Schwarzenbergplatzu vo večerných hodinách niečo ako veľkú osvetlenú miestnosť, aby vyzdvihol jeho funkciu dopravného uzla. Jedným očkom sme hodili na barokový kostol Karlskirche, ktorý bol postavený ako prejav vďaky za odvrátenie moru. A druhým očkom po secesnom múzeu Wien Museum Otto Wagner Pavillon Karlsplatz. Ako som sa dozvedela, Otto Wagner bol veľmi uznávaný rakúsky architekt, považovaný za predstaviteľa secesie.

Myslím tej veže. Vyhliadka bola impozantná. A i keď sme odtiaľ mali na dlani celé mesto, upútali nás najmä záhrady strešných bytov. Úžasný kúsok prírody uprostred mesta s takmer dvoma miliónmi obyvateľov. Bolo veľmi príjemné si nás predstavovať, ako si v nich vegetíme po práci či cez víkend. No nič, späť do reality, tie isté schody nás čakajú aj smerom dolu.

Potom sme šli na Kohlmarkt a Graben, ktoré patria k historickému centru.

...s veľkým množstvom pavilónov, s cisárskou klenotnicou, jazdiarňou a kaplnkou. My sme nakukli do voľne sprístupnenej stajňovej časti. Teda myslím, videla som seno a tú voňavú vec, čo prezrádza, že tam prešiel kôň. Neďaleko sa nachádzajú múzeá, a to Prírodovedecké múzeum a Kultúrno-historické múzeum. Žiaľ, tie sme si už nestihli pozrieť, lebo sme dali prednosť pikniku v jednej zo záhrad plnej ruží.

... o 2 000-ročnej histórii mesta v Time Travel. Nepôjdem úplne do detailov, len poviem, že v ňom boli momenty, keď som sa vydesila. Napr. pri rozprávaní o morovej epidémii alebo pri zažívaní niekoľko minútového náletu počas vojny. No roztápala som sa i od úžasu v nádherných tanečných sálach, kde hral valčík. 

Skrátka deň plný nových informácii, zážitkov s nádychom romantiky je úžasným pohladením na ženskej duši.

© Text: Sima