„V gaštane je už celý strom,
len ešte nie je prejavený v zmyslovom svete"
Je to silné prepojenie, ktoré jednoducho JE a ja ho s láskou živím.
Vo svojich poznámkach som našla výrok (nie presný) Rudolfa Steinera:
Vývoj rastliny je jej vnútornou podstatou, nie je logický. Vyžadovaná je kvalita uchopenia podstaty vývinu. Keď toto nepochopíme, vtedy vzniknú ekologické problémy.
A tak som si uvedomila, že to moje pozorovanie bylín a stromov počas celého
roka má veľký význam.
Skúste si predstaviť silu toho prepojenia medzi ľudstvom a rastlinnou ríšou. Na chvíľu zavrieť oči a precítiť to...
Človek potrebuje prírodu, ale verte, že aj príroda potrebuje človeka. Ako ona živí nás, tak aj my živíme ju. Je to vzájomné prepojenie, bez ktorého by podľa mňa nerástli stromy a ani bylinky. Áno, ja viem, ak toto čítate a zdá sa vám to až priveľmi "ezo", úplne tomu rozumiem. Aj ja som to tak vnímala ešte pred pár rokmi, keď som bola pohltená mestom. Je úplne v poriadku mať odlišný názor.
Preto nám príroda dala tento dar jarných mladých krásne žltých a fialových byliniek. A je ich oveľa viac a každým týždňom pribúdajú. Posledné tri dni kašlem a mám zapálené hrdlo, no vďaka zázvoru, klinčekom, šalvii a vitamínu D som to krásne a rýchlo prekonala.
Avšak ešte tam niečo pobolieva, dnes na rannej prechádzke som našla fialky. Prekrásne fialové aj biele fialky. Ja som až tak nemala v pláne ísť okolo nich, no asi si ma privolali. Bola som im zato nesmierne vďačná, hneď som si tri čerstvé vložila do úst a pár som si ich nazbierala na čaj. Zakaždým je to len zopár, toľko, koľko potrebujem, nie viac. Fialky sa už oddávna používajú na liečenie dýchacích ciest, bolesti hrdla a na kašeľ. Hneď vedľa nich bol v tráve skrytý prvý pľúcnik lekársky, ktorý ešte len rozkvital. Však samotný pľúcnik vyzerá ako naše pľúca. A jeho farba kvetov hrá rôznymi odtieňmi liečivej fialovej a ružovej. Prvosienku jarnú a podbeľ som u nás ešte nevidela, no verím, že každý deň strávený v prírode bude pre mňa prekvapením. Napríklad taký podbeľ je krásne žltý, hovorí sa o ňom, že je zlatom pľúc, naozaj zázračne pomáha pri astme a bronchitíde. Taktiež sa z jeho listov robia hojivé obklady. Moja kozmetická výroba sa začala práve skrze podbeľ, keď som si robila z neho olej a hojivé masti. Z týchto všetkých spomenutých byliniek si môžete robiť aj čaje a sirupy. Z fialky dokonca aj víno, ktoré je veľmi dobré pri depresiách a na nervy. Niežeby samotné víno dobré nebolo.
Aby ste vedeli, ja nepoznám každú jednu bylinku, skôr sa tak s nimi stretávam každý rok. Ale naozaj do roka spoznám iba pár nových bylín. Nemyslím to tak, že si prečítam ich názov a je to hotovo, myslím to tak, že si k nim sadnem a snažím sa s nimi spriateliť. Často mi pritom bije srdce a áno, často ich nemôžem ani zbierať. Jednu jar som mala takú, že som nedokázala odtrhnúť prvosienku jarnú. Neviem prečo to tak bolo, ale tolerovala som to. Veľmi by som si priala, aby toto prepojenie zažívalo viac a viac ľudí. A možno to aj zažívate, len sa o tom nerozprávame.
Keď sa pozrieme ďalej na iné farby, máme tu mladú zelenkavú zelenú. Žihľavu a medvedí cesnak si zbieram a robím z nich pestá a rôzne nátierky. Tieto bylinky zas vedia, že na jar sa detoxikujeme, čo má veľký zmysel hlavne pri alergiách. Pretože ak si poriadne vyčistíme telo, žalúdok, pečeň, črevá... môže nám to pomôcť k miernejšej alergii a pri astmatickom kašli (astma - pľúca - strach, stres). Do jarných šalátov si môžeme dať fialky, žihľavu, vtáčinec alebo listy podbeľu. Vznikne nám tak krásna farebná škála prírody.
Naše potraviny by mali byť našimi liekmi.
Paracelsus
Tak čo poviete, za toto všetko by sme sa mohli prírode odvďačiť svojím správaním.
Janka H.
HILING
Zdravá krása