Ako malé dievčatko som rada trávila čas čítaním rozprávkových knižiek. Najradšej som mala staré, hrubé a ťažké knihy, často zapadnuté prachom. Slovenské ľudové rozprávky, povesti, báje. Príbehy o princeznách, drakoch a rytieroch, rozprávky o čarodejniciach a vílach niesli v sebe akési čaro. Fascinovalo ma, že boli napísané inou - pre mňa...
Objavovať objavené nemusíme. 😏
Aký výstižný názov pre môj prvý príbeh. Ale je ťažký začiatok naozaj taký ťažký alebo je to len veľmi subjektívne vnímanie niečoho, čo vybáča zo zaužívaných koľají a človek musí vystúpiť zo svojej imaginárnej komfortnej zóny?
Píšte! Každý deň aspoň 15 min. Píšte všetko, čo vám napadne. Je potrebné sa vypísať z blbostí predtým, než svetu ukážete, čo vo vás naozaj je!
Tak ako príroda i my máme svoje cykly, ktoré nás sprevádzajú celým rokom. Je jedno, či sme veriaci, alebo nie. Je to kdesi hlboko v nás.
Nápad napísať deťom básne prišiel úplne náhodou. Všetko sa odohralo v náročnom období, keď sa mladšej ročnej dcére nechcelo spať - ani v noci.☺
Verím, že nie jedna mamička by chcela aspoň na chvíľu zamestnať svoje dieťa.
Výraz v ruštine, ktorý pozná hádam každý.
len ešte nie je prejavený v zmyslovom svete"
U nás to platí dvojnásobne. Keď nám naša pani účtovníčka jedného krásneho dňa oznámila, že sa ide naplno venovať svojej záľube a zmení ju na biznis, tešili sme sa s ňou, no zároveň nás desilo zistenie, že budeme musieť hľadať novú účtovníčku pre naše združenie. Čo nie je veľmi jednoduché. Pretože OZ neznie tak lákavo ako s. r. o alebo a. s....